Prírodné pomery

Územie Visolají je geomorfologicky začlenené do Strážovských vrchov na úpätí ich severo-západnej časti. Rozloha chotára je 938 hektárov, najvyššie položené časti chotára sú:

Borové hôrky(471mnm), Kamenica(437mnm), Jankov háj(397,5mnm),Petrova hora(386mnm), a Bukovina(377,9mnm). Stred obce má nadmorskú výšku 277m. Lesy zaberajú asi 30 % plochy chotára. Pôdu tvoria tzv. rendziny-čo je druh červenkastej pôdy s obsahom humusu. Celý reliéf chotára je mierne zvlnený, pahorkatinový s drobnými bradlovými tvrdošmi.Z poľnohospodárskych plodín sa tu dobre darilo  obilninám, zemiakom, cukrovej repe a krmovinám.V minulosti sa v značnej miere pestovali konope a ľan a na južných svahoch Vinice, Pačkovca, Záviničia a Petrovej hory sa darilo  aj viniču.V súčasnosti je veľká časť chotára zatrávnená a využíva sa na intenzívny chov oviec.

Hydrografickú os celého visolajského chotára v dĺžke 3,5 km tvorí rieka Pružinka-18,5 km dlhý ľavostranný prítok Váhu.Výdatný prietok rieky Pružinky sa v minulosti využíval na pohon dvoch mlynov.

V lesoch a na pastvinách sa darí raticovej zveri-jelenej, srnčej a diviakom, z hlodavcov zajacovi poľnému a tiež menšim šelmám-líške,jazvecovi,kune lesnej, lasici, tchorovi, výnimočne aj rysovi ostrovidovi a v posledných rokoch sa tu objavuje aj medveď hnedý na svojej migračnej ceste na zimoviská. Bohato je zastúpená aj vtáčia ríša, plazy, salamandra a v rieke Pružinke sa vyskytuje pstruh potočný, lipeň, jalec, slíž a hlaváč. Bohato zastúpená je aj flóra od horskej až po suchomilnú panónsku vegetáciu.