Kultúra - K významnému formovaniu národného povedomia visolajčanov v dejinách kultúrneho života obce prispeli dve významné osobnosti- Juraj Tvrdý, cirkevný hodnostár, národný pracovník a publicista pôsobiaci ako kňaz vo Visolajoch v rokoch 1806-1808 a František Tót(pôvodne Tóth), pôsobil vo Visolajach v rokoch 1848-1850 ako kňaz. Bol tajomníkom Matice slovenskej, zástupca Spolku sv.Vojtecha. Jeho pedagogický vplyv a celoživotné účinkovanie mali národný ľudovýchovný charakter.
Knižnica v obci bola zriadená 26.marca 1925, prvá zmienka o ochotníckom divadle je z roku 1930, poslednú divadelnú hru „Záveje“odohrali visolajskí ochotníci v roku 1967. V rokoch 1930-1932 bol v obci založený Mládežnícky spevácky súbor, ktorý účinkoval do roku 1944,
v rokoch 1980-1986 pôsobil ženský folklórno-spevácky súbor, v súčasnosti pôsobí v obci ženská spevácka skupina.
V obci pôsobilo v minulosti viacej hudobných skupín-pred rokom 1930 to boli husličkári,
v rokoch 1935-1950 pôsobila visolajská dychovka, v rokoch 1963-1974 džezová skupina Osvetovej besedy.V súčasnosti nie je v činnosti žiadna hudobná skupina. Prvé premietanie filmov sa uskutočnilo v roku 1950 „na koškárni“ a v roku 1985 sa premietali posledné filmy.
Prvý televízor v obci bol zakúpený v roku 1959 a prvé číslo miestnych„Novostí z Visolaj“ vyšlo v roku 1958.
Z ľudových zvykov sa dodnes zachovávajú viaceré, ale najobľúbenejším je veselý fašiangový zvyk„chodenie pod šable“ s maskou„kalafúsom“ a tradičné pochovávanie basy.
Pôvodný visolajský odev sa nám nezachoval, ale z ústneho podania a starých fotografií vieme, že u žien sa skladal z rukáviec, jupky, čiernej sukne so stánkom a spodnice. Rukávce boli pestro vyšívané na golieri, manžetách a ramenách, šatky boli zdobené pestrou výšivkou.Vydaté ženy nosili čepce a počas pôstu „kadrle“.Cez leto si obúvali krpce, cez zimu sárové papuče. Muži nosili nohavice-„cvilichy“z hrubého konopného plátna ozdobené výšivkou, zrebnú, alebo ľanovú košeľu) na okrajoch rukávov s výšivkou, límec zdobila stužka. Na košeľu sa obliekal „lajblík“ so súkna zdobený výšivkou.Typickým obutím boli krpce a sárové papuče.
Najstaršou organizáciou v obci je Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý bol založený 15.augusta 1926 s počtom 29 členov a jeho prvým veliteľom bol Ján Benko. Posviacka hasičskej zástavy sa konala 18.októbra 1936. Dňa 7.júla 1963 bola daná do užívania nová budova hasičskej zbrojnice. Po niekoľko ročnej stagnácii v posledných rokoch, bola v roku 2008 opäť obnovená činnosť hasičského spolku.
Šport - V roku 1948 za účinnej pomoci majiteľa firmy Holický a Bobuľa a nadšenia mladých ľudí bol založený športový futbalový klub-Miestna sokolská jednota, neskoršie Sokol Visolaje.
Od roku 1961 slúži do súčasnosti nové futbalové ihrisko. V roku 1983 boli vybudované nové šatne s kompletným sociálnym zariadením. Zásluhou majiteľa klubu FK Visolaje je futbalové ihrisko na dobrej úrovni s kvalitným trávnikom a umelým osvetlením.V súčasnosti hrajú futbalisti FK Visolaje a dorastenci súťaž I.triedu.
Okrem futbalu je v obci Občianske združenie MOTOSHOP Visolaje, ktorého hlavným cieľom je rozvoj motocyklového športu. Športovým hitom posledných rokov sú súťaže v elektronických šípkach.
Školstvo
Podľa starých kroník sa s riadnym vyučovaním začalo vo Visolajoch v roku 1790, vyučovalo sa vo farskej budove. V roku 1870 bola na školské účely upravená cirkevná budova a v roku 1932 s narastajúcim počtom žiakov obec zakúpila väčší rodinný dom Dilikových a zriadila v ňom dve triedy.V roku 1970 bola daná do užívania nová budova Základnej školy so šiestimi triedami.
Najväčší zaznamenaný počet žiakov bol v šk.r.1932-1933, kedy sa v dvoch učebniach tiesnilo 151 žiakov. Od roku 1946 chodia žiaci 6.-8. ročníka do školy do Beluše.V školskom roku 2008/2009 chodilo do 1.-4. ročníka Základnej školy 29 žiakov. 22.júla 1947 bola v obci zriadena Štátna detská opatrovňa, predchodkyňa dnešnej Materskej školy. Po založení JRD bol zriadený v roku 1952 Poľnohospodársky útulok pre deti družstevníkov, ktorý navštevovalo v priemere 14 detí. Od 1.apríla 1972 začala činnosť Materská škola.