Visolaje - obec ležiaca v podolí Ilavskej kotliny, v severnej časti Trenčianskeho kraja v okrese Púchov. Susedí s obcami Beluša, Slopná, Dolný Lieskov, Horný Lieskov a Sverepec. Je jednou z najstarších obcí nielen okresu, ale i kraja. V časti chotára Zákľuky-Rakovec objavili archeológovia pozostatky poľnohospodárskej osady z mladšej doby bronzovej, datované približne do obdobia 1000-1200 rokov pred n. l. Staroslovanské mohyly z 9.a 10. storočia nášho letopočtu sa v hojnom počte nachádzajú v časti chotára Krahulec,Cesciny a Petrova hora.Kamenný sekeromlat z obdobia neolitu(3000rokov pred n.l.) a kamenná sekera
z obdobia eneolitu(2500-2300 rokov pred n.l.) sa našli v časti chotára Pačkovec a Cesciny.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327. Listinu Budínskej kapituly datovanú
1. júla 1327 v ktorej sa vytyčujú hranice spoločných majetkov visolajského a sverepského, ktoré kráľ Karol daroval Jánovi a Michalovi- synom Kábusa potvrdil nitriansky biskup a nariadil metáciu a štatúciu týchto majetkov. V roku 1396 sa spomína názov časti obce „Keňuk“, no doteraz sa nepodarilo identifikovať, kde sa táto časť obce či chotára nachádza.
Neďaleko Zákľuk na skalnatom brale Skala-Jankov háj stál prastarý strážny hrádok po ktorom možno ešte v súčasnosti nájsť stopy.
V období stredoveku patrila obec budatínskemu panstvu ako najjužnejšia obec z dvanástich obci panstva. Budatínsky zámok bol majetkom rodu Čákyovcov, ktorý pochádzal zo stolice Satu-Mare v Rumunsku. Renesančný kaštieľ vo Visolajach s priľahlou ovocnou záhradou a rozľahlým majerom patril Gejzovi Čákymu, od ktorého mal kaštieľ a celý veľkostatok
v prenájme Armin Schlesinger až do roku 1939, po ňom Žigmund Mellion a Ján Fraštacký.
V roku 1947 bol celý majetok-kaštieľ, majer a budova pálenice skonfiškovaný a bola v nich zriadená firma na výrobu a zušľachťovanie kožušín Holický a Bobula.
Kožušnícka firma, ktorá zamestnávala okolo 50 robotníkov bola v roku 1950 zlikvidovaná. Po založení Jednotného roľníckeho družstva využívalo JRD priestory kaštieľa a hospodárske budovy na svoje účely, ktoré nikto neopravoval a tak časom schátrali a boli asanované.
V roku 1598 bolo v obci 35 domov v skupinovej cestnej zástavbe, v roku 1784 žilo v 99 domoch 108 rodín a spolu 595 obyvateľov. Štatistika z roku 1961 hovorí, že v 220 domoch žilo 1125 obyvateľov. Najväčší počet obyvateľov bol zaznamenaný v roku 1970, keď v 321 domoch žilo 1178 obyvateľov. V roku 2008 žilo v 300 obývaných domoch 941 obyvateľov. V chotári obce sa nachádzajú tri malé usadlosti -lazy- Markéch láz, Krškéch láz a Pápežéch láz.
V časoch hospodárskej krízy v rokoch 1929-1933 odišlo za prácou do Ameriky viac ako 20 mužov.
V 1. svetovej vojne zahynulo 14 občanov a v 2. svetovej vojne jeden občan Visolaj.
Dlhodobú tradíciu má v obci ovčiarstvo. V súčasnosti sa tu chová okolo 250 kusov oviec.
V roku 1940 bola dokončená a daná do užívania vicinálna cesta od Visolaj – Zákľuk do Pružiny.
Do roku 1955 bol v činnosti v obci mlyn a píla, z inicitívy Obecného úradu
vzniklo v obci v roku 1933 Úverové družstvo, do roku 1966 bola v obci pobočka sporiteľne, kancelárie tu mala Jednota- spotrebné družstvo a polesie.
V roku 1984 začala výstavba obecného vodovodu a v roku 1998 začala plynofikácia obce.
V dávnej minulosti viedla územím visolajského chotára stará hradská cesta cez Markéch láz, Sverepec do Považskej Bystrice.
Obec mala rôzne pomenovanie:
1327 Wizolai- Wispola
1369-Wyzalay
1598-Wyssolay
od r. 1935 Visolaje
Ako, alebo od čoho je názov obce odvodený nie je presne určené. Je na to viacej verzií.
Je však viac ako pravdepodobné, že je to prastaré slovanské pomenovanie možno po nejakom tu žijúcom kmeni „vislanov“.
V 18. storočí stála v chotári obce Za rakovcom malá manufaktúrna papiereň, ktorá pracovala ešte v druhej polovici 19. storočia a jej majiteľom bol Leopold Mader.V obci tiež bol malý pivovar.
Najstaršia pečať - pochádza z roku 1781, je osemhranná o priemere 16 mm a je na nej v erbovom štíte rameno so šabľou v ruke a nápis: „ Čo podepsani pečadu dedinsku potvrzujeme“.
Druhá pečať je z roku 1783, z ktorej vychádzali heraldici pri tvorbe erbu obce. Pečať má v obraze leva vzpriameného na zadných nohách, v pravej prednej labe drží kosák a v kolopise je : SIGIL-WISOLAYENSE.ANO 1783. Pečať je okrúhla s priemerom 27 mm.